Centrálny portál edukačných aktivít múzeí SR

Virtuálna prehliadka Rímskeho lapidária v Komárne (veľká miestnosť a miestnosť kópií)

Základné školy – 2. stupeň, Gymnáziá, Stredné školy, Vysoké školy, Rodiny a individuálni návštevníci, Návštevníci s hendikepom, Pedagógovia, Seniori
Podunajské múzeum v Komárne, Palatínova 13, 945 05 Komárno
11.02.2021 - 01.02.2022
dejepis
Dlhodobé programy, Publikácie a multimédiá

Rímske lapidárium- Veľká výstavná sieň

Veľká výstavná sieň predstavuje 55 kusov kameňosochárskych pamiatok z doby rímskej. Naša expozícia predstavuje v chronologickom slede ( od I. až IV. stor po Kr.) náhrobné kamene, ich fragmenty, oltárne kamene a sarkofágy. Väčšina vystavených pamiatok bola súčasťou hrobov, keďže pre Rimanov bolo samozrejmé, aby nad hrobom postavili kamennú stélu, a aby si pamiatku svojich zosnulých uctili reliéfnymi zobrazeniami a nápismi.

V našom lapidáriu možno nájsť len zopár exponátov, ktoré prezentujú rímske sochárstvo, keďže v neskorších dobách dochádzalo k ničeniu sôch, skončili najmä vo vápenkách, nakoľko neboli vhodné na opätovné použitie ako stavebný materiál ( tri hlavy a dve sošky).

Oltárne kamene sa zachovali vo veľkej miere, ktoré venovali konkrétne osoby alebo aj skupiny jednému alebo viacerým bohom a umiestňovali ich v posvätných okrskoch pred chrámami. Boli postavené väčšinou pre splnenie nejakého sľubu. Na ich prednej strane sa nachádzal votívny nápis, na bočných stranách možno niekedy spozorovať výzdobu.

Pozdĺž ľavej strany miestnosti sa nachádzajú vápencové sarkofágy, ktoré od 3. stor po Kr. čiastočne nahrádzali stély a náhrobné tabule. Vystavené sarkofágy pochádzali zrejme z jednej miestnej dielne, a mohli si ich dovoliť iba najmajetnejší. Vrchnák má podobu strechy a rohy boli zdobené tzv. akroteriami (rohové ozdoby). V nápisovom-orámovanom poli boli uvedené základné informácie o zosnulom: jeho meno, vek, rodinný stav, ak mal, tak aj povolanie a často aj meno alebo mená osôb, ktoré sarkofág objednali.

Väčšina pamiatok pochádza z Brigetia, kde v polovici 1. storočia po Kr. zriadili Rimania auxiliárny tábor a od r. 89 légiový. Okrem tohto náleziska máme pamiatky aj z iných miest, ako Almásfüzitő (HU), Szomód (HU), Koppánymonostor (HU) Környe (HU) ale aj z Iže- Leányvár (Celemantia).

Rímske lapidárium- miestnosť kópií

 V našom lapidáriu sa nachádzajú dve výstavné siene, menšia je tzv. miestnosť kópií. Tieto kópie kamenných pamiatok sa zhotovili v rokoch 1992-1995 zo sadry. Hneď pri vchode do miestnosti na oboch stranách sa nachádza jedna náhrobná stéla a platňa. Datované sú do 2. stor. po Kr. Podľa opisov pochádzali tieto dve rímske pamiatky z územia dnešného Chotínu, a do 70-tych rokov 20. storočia boli zamurované v starom mlyne v Nových Zámkoch. Zistili sa náhodne, a to po opadaní omietky z tehlového muriva, v ktorom boli zabudované. V krátkom čase boli odkryté a vyzdvihnuté z nevhodného prostredia. Dnes sú uložené v miestnom Vlastivednom múzeu.

Pokračujúc po schodoch na ľavej strane miestnosti je umiestnená kópia vápencovej náhrobnej platne Quinta Atilia. Jej zaujímavosťou je, že je zamurovaná do vonkajšej strany steny kostola v Boldogu. Nevieme, kedy sa tam dostala, to ale presne vieme, že bola objavená pri stavebných úpravách a opravách v lete roku 1976. Náhrobná platňa pochádzala pravdepodobne z mesta Carnuntum s datovaním druhá polovica 1. stor. po Kr. a patrila Quintovi Atiliovi Primovi, ktorý bol centuriom a tlmočníkom XV. légie a dožil sa 80 rokov.

Ďalšou kópiou je predná strana vápencového sarkofágu Aelia Domitia. Sarkofág so zaujímavým príbehom má dnes sakrálnu funkciu, keďže funguje ako hlavný oltár rímsko-katolíckeho kostola v Želiezovciach. Aký má príbeh? Ak cez leto navštívite naše lapidárium, sprievodca Vám ho určite porozpráva 😉. Sarkofág bol pôvodne umiestnený v Aquincume (dnes Óbuda) a bol v ňom pochovaný veterán II. légie, Aelius Domitius, ktorý sa podľa  nápisu dožil 90 rokov.

Nápis na trenčianskej hradnej skale je našou najsevernejšou pamiatkou z doby rímskej. Je známa od roku 1850, a napriek zlej čitateľnosti dodnes hlása ofenzívu a víťazstvo Rimanov nad Markomanmi. Nápis sa datuje na roky 179/180, keď pri Laugariciu (dnes Trenčín) prezimovalo 855 vojakov II. pomocnej légie.

Kópia prednej strany sarkofágu Plotia Higina a Polideuca je dodnes súčasťou studne vo Virte/Radvaň n/D. Kópia nachádzajúca sa v lapidáriu bola zhotovená z kópie, ktorá je dnes v Prahe.

Vápencový sarkofág Marca Valeria Valeriana je úzko spätý s naším mestom, keďže je zamurovaný v evanjelickom kostole. Pôvodne sa nachádzal v dnešnom Szőnyi a bol zhotovený v 3. stor. po Kr. Kópia prednej strany sarkofágu sa bohužiaľ rozbila, v lapidáriu ho môžeme vidieť len na fotke.

Originály dvoch vedľa seba nachádzajúcich sa kópií si dnes môžeme pozrieť v Rusovciach v múzeu Gerulata. Na bočnej stene hrobovej stavby je vyobrazený tzv. Attis (boh rastlinstva), kým  na vedľajšom reliéfe je vyobrazený mýtus Daidala a Ikara.

Originál našej poslednej kópie v miestnosti sa dnes nachádza v Semerove, zamurovaný v rímsko-katolíckom kostole. Vápencovú tabuľu, ktorá bola podľa predpokladov zhotovená v roku 229 po Kr., objavili prvýkrát v roku 1938. Zreštaurovaná bola v roku 1998, keď bola tabuľa očistená a zdokumentovaná.

Podunajské múzeum v Komárne, Palatínova 13, 945 05 Komárno

Mohlo by vás zaujímať

V podobnej kategórii sa nachádzajú aj tieto programy

Virtuálna prehliadka krátkodobých výstav v Podunajskom múzeu

Gymnáziá, Stredné školy, Vysoké školy, Pedagógovia, Seniori
Podunajské múzeum v Komárne, Palatínova 13, 945 05 Komárno
11.02.2021 - 22.05.2021

Jubilejná výstava k 150. výročiu narodenia hudobného skladateľa F. Lehára Výstava, ktorá sa nachádza v Kultúrnom paláci (hlavná budova múzea, Palatínova 13, Komárno) je predĺžená […]