Centrálny portál edukačných aktivít múzeí SR

Pohronské múzeum Nová Baňa Vás srdečne pozýva na výstavu „Variácie zo skla“ , ktorá je výstavou sklených výrobkov zo sklárne Nová Baňa zo zbierok Pohronského múzea, zo zbierok súkromnej zberateľky, od súkromného sklárskeho majstra Petra Dolinaja a tiež Spojenej školy Púchov – jedinej sklárskej školy na Slovensku.

Sklo je homogénna, anorganická látka a je vlastne najstaršou umelou látkou. Prvá písomná zmienka o výrobe skla na dnešnom území Slovenska pochádza z roku 1550. Ide o kúpnu zmluvu, v ktorej sa spomína sklárska huta v Sklených Tepliciach. Píše sa v nej, že už viac ako 200 rokov sa tu vyrába sklo pre potreby banských miest Kremnica a Banská Štiavnica. Od 14. storočia na našom území evidujeme približne 70 sklárskych hút. Sklárne mohli fungovať vďaka priaznivým prírodným podmienkam: rozsiahlym bukovým lesom. Drevo potrebovali na vykurovanie ale hlavne pri výrobe dôležitej sklárskej suroviny – potaše (salajky), ktorú získavali z popola bukového dreva a nahrádzali ňou sódu.

Pre potreby baníctva sa technické a chemické sklo do stredoslovenskej banskej oblasti dovážalo z Pasova a Poľska, čo bolo veľmi nákladné. Táto skutočnosť zohrala asi najdôležitejšiu úlohu pri zakladaní sklární v oblasti. Jednou z nich bola aj sklená huta, ktorú založili v novobanských bukových lesoch v roku 1630. Okolo huty vznikla osada, ktorá je v písomných prameňoch označovaná ako Sklená Huta. Po založení sklárne v Obyciach v polovici 18. storočia sa začala označovať ako Stará Huta, keďže obycká dostala prímenie Nová. Sklenú hutu založil sliezsky majster Michal Ulmb, ktorý 4. júna 1630 na Banskom súde podpísal zmluvu s Banskoštiavnickou komorou. Hoci nemala starohutská skláreň dlhú tradíciu, Štiavnická banská komora sa o skle z nej hneď v začiatkoch vyjadrila, že má vysokú kvalitu a prevyšuje výrobky zo zahraničia, ktoré boli často „neupotrebiteľné“. Hoci sa špecializovala na laboratórne sklo – banky, lieviky, retorty a skúmavky, vyrábala aj duté či tabuľové sklo chýrnej kvality. Skláreň v Starej Hute fungovala až do likvidácie v roku 1762.

Na dnešnej ulici zvanej Železničný rad boli položené základy novobanskej sklárne fungujúcej na mieste terajšej fabriky Knauf Insulation, s. r. o. Skláreň tu bola založená v roku 1907 Jánom Göpfertom z významného sklárskeho rodu, ktorý si v roku 1903 vzal za ženu dcéru majiteľa rudnianskej sklárne. Spočiatku tu pracovalo 57 cudzích odborníkov- fúkačov skla a brúsičov a 67 domácich robotníkov. Vyrábalo sa tu úžitkové sklo, poháre, žiarovky, lisované, lekárnické i brúsené sklo.

V ďalších rokoch prešla skláreň obdobiami rozvoja, stagnácie, mnohými zmenami vlastníckych vzťahov, až v roku 1953 definitívne skončila výrobu obalového skla.  Novú históriu začala písať prebudovaním sklárne  na závod  pre výrobu liateho čadiča a izolačných výrobkov na báze čadičových vlákien, čo umožňovalo ložisko čadiča v susedných Brehoch. Od roku 1969 sa stabilizoval súčasný program tepelných, zvukových a protipožiarnych izolácií z minerálneho vlákna, ktoré sa vyrába dodnes.

V Novej Bani fungovala od roku 1922 aj Schwarzovská brusiareň skla. Založili ju bratia Vojtech a Peter. Vybudovali tu prosperujúce podnikanie „Rafinériu skla“, ktorá sa venovala  brúseniu a predaju skla. Sklo brúsili na objednávky z celého dnešného Slovenska. Brúsené sklo pre nich predávali aj stáli predajcovia (napr. z Brehov), ktorí tovar vozili aj do iných lokalít. Brusiareň spracovávala čisté úžitkové sklo z viacerých známych sklární (hlavne Slovenské sklárne v Málinci), ako aj pre súkromné zákazky či predaj. Najtypickejšími vzormi bola výzdoba typu astra, ďatelinka, klasy či vinič. Po poštátnení bola prevádzka súčasťou komunálnych služieb a ako sklenárstvo pôsobila na pôvodnom mieste až do postavenia dielní vo dvore novej budovy na Bernolákovej ulici.

Súčasná výroba skla je zastúpená Petrom Dolinajom, ktorý pracoval v sklárni Valaská Belá. Po zatvorení sklárne začal snívať o vlastnej sklárskej peci a tu prišlo rozhodnutie, že prerobí starú hospodársku budovu a postaví v nej malú piecku. Začal fúkať sklo, ale tak, ako to spomínali starí majstri sklári, lebo sklo je kúzelné a dá sa z neho spraviť všeličo. Sklo fúka a tvaruje ho ručne, používa staré tradičné postupy, tvorené sú na malej sklárskej peci, každý výrobok vytvaruje sám. Pre Petra Dolinaja je žeravé sklo naozaj kúzelné, a ponúka mu stále nové a nové výzvy. Ministerstvo kultúry SR mu v roku 2021 udelilo čestný titul – majster ľudovej umeleckej výroby.

Na výstave sú zastúpené i študentské práce Spojenej školy Púchov, ktorej  súčasťou je Stredná odborná školy sklárska. Žiaci sa môžu vzdelávať v umeleckom odbore – Výtvarné spracúvanie skla so zameraní na výrobu sklenej vitráže alebo v študijnom odbore operátor sklenej výroby so zameraním na výrobu dutého a lisovaného skla alebo brúsenie skla.